Menu
Obec Klenov
Obec
Klenov

História

 

dedina

Klenov sa nachádza v krásne členitom juhovýchodnom údolí Čiernej hory, horského krajinového vrchu v šarišskej vrchovine. Najvyšším vrcholom je Rohačka (1028 n.m.). Čierna hora a jej okolie sú zásobárňou podzemných vôd.  Iba v úzkom chotári Klenova sa nachádza okolo 50 studničiek - prameňov a prítokov potokov Sopotnice, Svinky a Hornádu. Stred obce leží vo výške 540 m. n. morom. V Klenovskom chotári (na juhu) sa zbiehajú hraničné body starých uhorských žúp: šarišskej, spišskej a abaujskej, t.č. kraja prešovského a košického. Do Klenova sa vždy zaraďovala osada Bystré. 

História Klenova sa začína písať niekedy po tatárskom vpáde do našich krajov (r.1241) a možno aj skôr. Prvá zmienka o obci Klenov sa datuje od roku 1330 pod názvom Clencberk. Neskôr v roku1386 Klenov už uvádza pod názvom Sopotnicha a potom už striedavo Klemberk, Klemberg, Klembarok. Od roku 1948 nesie autochtonný názov - Klenov.

Pôvodní obyvatelia obce nie sú známi, ale vo všetkých novodobých historických prácach sa klenovskí obyvatelia označujú ako "Rutheni". V roku 1332, zo súdnych spisov vyplýva, že obec patrila šľachtickej vetve maďarského rodu Abovcov v Drienove. Ďalším vlastníkom obce bol Viliam Druget, ktorý Klenov odkúpil od šľachtica Kajula. O Klenov zápasili nielen šľachtici z Drienova, ale aj istý Gál zo Sečoviec. Jedna vetva šľachticov z Bajerova si udržala Klenov vo vlastníctve počas 15. a 16. storočia. Vlastnícke vzťahy sa menili najmä za vlády Márie Terézie a Jozefa II., keď zaniká nevoľníctvo, keď vzniká urbár a mnohí obyvatelia sa vykupujú z poddanstva. V tomto čase získava časť chotára obce rodina Ghilányiovcov z Fričoviec. Erb tejto rodiny je umiestnený nad cárskymi dverami ikonostasu gréckokatolíckeho chrámu v Klenove. Z konca 18. storočia pochádza aj richtárska pečať a obecný erb: na štíte s modrým pozadím zobrazený žeriav, ktorý stojí na jednej nohe a v druhe drží hranatý kameň. Symbolika erbu nesúvisí s prírodným prostredím Klenova, ale s rodovou heraldikou. 

Obyvatelia Klenova sa živili poľnohospodárstvom, pastierstvom, prácami v lesoch - drevorúbačstvom, furmankou, pálením uhlia, vápna, mnohí pracovali ako sezónni robotníci v spišských hámroch a za prácou chodili aj na "Maďar" (žatva).  

V čase vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa zaviedli mnohé reformy a v roku 1787 mal už Klenov 62 domov a 437 obyvateľov. V roku 1828 eviduje už 69 domov a 551 obyvateľov. V roku 1869 mal iba 502 obyvateľov. Na rozhraní storočia v roku 1900 eviduje Klenov 487 obyvateľov a v roku 1910 zaznamenáva pokles - 399 obyvateľov. Po prvej svetovej vojne pokles pokračuje a zastavuje sa pri počte 399. V čase hospodárskej krízy narastá Klenov na 500 obyvateľov a najvyšší počet dosiahol pri sčítaní v roku 1940 a to 587 obyvateľov, hoci iné štatistiky uvádzajú rok 1961 - 651 obyvateľov. Od roku 1948 klesá počet obyvateľov zavinený socializáciou dediny a najmä vyhlásením obce za zánikovú.  Pri poslednom sčítaní obyvateľstva (2011) mala už iba 217 obyvateľov. 

Obec má významný objekt  - gréckokatolícky chrám pochádzajúci z prvej tretiny 14. storočia, ktorý je zasvätený Pokrovu Presvätej Bohorodičky. Okolo chrámu je ohradný kamenný múr. Chrám a kamenný múr dňa 5.11.1993 boli vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Ikonostas je z roku 1913 a lavice z roku 1914. Pri chráme je drevená zvonica,  pochádzajúca z roku 1742. Veľký zvon je z roku 1948 a malý z roku 1918. Zvonica bola 17.9.1974 vyhlásená za kultúrnu pamiatku  zvonica

Novšie dejiny Klenova žijú v pamäti staršej generácie. Pozitívny vplyv na rozvoj obce malo po roku 1919 zriadenie notariátu, matriky a žandárskej stanice (patrili sem obce Kvačany, Miklušovce, Rolova Huta, Sedlice, Žipov). V istom čase Klenov ašpiroval na berný úrad. Po prvej svetovej vojne, najmä zásluhou farára Jozefa Zorvana, sa stal živým strediskom politicko-kultúrneho života. Jozef Zorvan patril medzi aktívnych činiteľov rodiacich sa národných výbor československej republiky, spolupracoval J. Čárskym, farárom v Širokom (neskôr biskupom) a sedlickým rímskokatolíckym farárom N. Dujsíkom. Na klenovskej fare sa zdržiaval aj Ján Borodáč, známy divadelný režisér a herec. V rokoch 1912-1913 a 1918-1919 pôsobil ako učiteľ v Kvačanoch a v Klenove rozvinul ochotnícku divadelnú činnosť.  Klenov sa stal priestorom pre románové spracovanie druhej svetovej vojny u L. Beňu (Nebezpečná zóna, 1972).

busta režiséra

 

 

  

Obec

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Zber komunálneho odpadu 2024

  Harmonogram zberu 2024.jpg Typ: JPG obrázok, Velkosť: 2.44 MB

 harmonogram zberu 2024

Sviatok a výročie

Meniny má Miroslav, Mieroslav, Bertold, Bertolda, Mieroslava

Pranostiky

Pranostika na akt. mesiac

Lepšie, keď ťa zima chveje, než marcovô slnko hreje.

Pranostika na akt.deň

Na Veľký piatok sa štepia ovocné stromy.

Východ a západ slnka

Slnko vychádza:5:16

Slnko zapadá:18:03

1330
Prvá písomná zmienka
242
Počet obyvateľov
550 mnm
Nadmorská výška
1537 ha
Rozloha
​​
Zvonica
​​
Gréckokatolícky chrám
​​
Chata